S radosťou si pri písaní týchto riadkov spomínam na zážitok z varenia krupicovej kaše s mojim synovcom, ktorý má dva roky. Kto by to bol povedal, že pri tak jednoduchom jedle sa budeme vedieť toľko zabaviť. Aj keď...trošku som pri tom musela zahrať hereckú scénu hľadania ingrediencií po byte...ale ten jeho smiech je nezabudnuteľný...aj teraz sa usmievam :) Zážitkov s krupicovou kašou máme toľko, že by som mohla celú rubriku nazvať "krupicová kaša". :) A celá tá večerná scénka nebola o ničom inom, ako o láske k tomu malému drobcovi.
Škoda, že si nepamätám čo bolo prvé jedlo, s ktorým som pomáhala ja mojej mamine. Ale predpokladám, že ani môj dvoj ročný synovec si nebude v dospelosti pamätať ako sme sa bláznili pri varení kaše. :) Každopádne viem, že ja som sa motala v kuchyni veľa krát...možno to bude aj génmi, ktoré som zdedila, lebo otec je kuchár a sestra sa kuchyni vyhýba míľovými krokmi...tak to všetko asi "padlo" na mňa. :) Varenie je ale činnosť, ktorú musí mať človek v krvi...musí? No v podstate ak je to povinnosť, tak nemusí...lenže ak chýba jedlu láska, nie je to ono...hlavné ingrediencie predsa nie sú tie, ktoré kúpime v obchode...ale tie, ktoré pri varení cítime....pre mňa je to láska, vášeň a radosť. A ak si predstavím človeka, ktorému budem podávať tanier s mojim výtvorom, hmm...niet nad krajší pocit. :) ...to však asi nestačí...predsa len do toho obchodu treba zájsť a nakúpiť ingrediencie, s ktorými budeme pracovať...
V spomínanej knižke autor vystihol výber potravín peknými slovami: "Ak je niečo živé, má to energiu, ktorá posilňuje život. Ak je to mŕtve - ako väčšina konzervovaným potravín, ktoré nás v súčasnosti obklopujú -, potom to prináša len minimálny úžitok a dokonca to môže škodiť. Ak si osvojíte tento jazyk - nakupovať to, čo je živé -, potom všetko čo pripravujete bude skvelé, aj keď nie ste práve najskúsenejší kuchár." Ide o to, že som sa nikdy v obchode takto na potraviny nepozerala, aj keď možno podvedome chodím k veciam, ktoré sú čerstvé a je pravda, že aj výška sumy na bločkoch pri platení sa zvýšila :)
Každý z nás má určite veľa zážitkov, ktoré sa nám stali v súvislosti s varením...pripečená ryža, spálený hrniec, nepodarené jedlá, či naopak úžasné chute na tanieri, pochvala od druhých za výborné jedlo, alebo vydarené ako povedia taliani "impiattare", čo je vlastne aranžovanie jedla na tanier...len ten výraz sa mi páči, tak ho rada používam :) Každopádne stále sa zamýšľam nad výrokom "láska ide cez žalúdok"....láska je asi o veľa elementoch, ktoré sú jej súčasťou, ale keď už tu píšem o varení, niet nad krajší pocit, keď podávate tanier niekomu, kto pre vás veľa znamená a pre koho ste varili s láskou.
Spomínam si na jeden výrok, ktorý som kdesi počula v súvislosti s láskou: "Ak vytvoríš láske priestor, láska príde." Myslím si, že to patrí úplne všetkému, čo nám život prináša. Aj v rámci kulinárksych výtvorov. Ak vytvoríme našej predstavivosti priestor, tak nápady na recepty a kombinácie jedál prídu. A ak sa tieto dva priestory prepoja, tak nám to prinesie úžasný výsledok: milovaného človeka, ktorý ocení naše kuchárske výtvory...no nie? :)